GOJU-RYU KARATE-DO

 

GOJU-RYU KARATE-DO BANSKÁ BYSTRICA

Miesto vzniku Karate je Okinawa. Okinawa je úzky ostrov, leží asi v strede do dĺžky roztiahnutej skupiny ostrovov (Ryu-kyu), ktoré sa rozprestierajú na severe od Japonska až skoro po prah Číny na juhu.

Už pred vznikom karate existoval na Okinawe bojový štýl nazývaný Tode. S modernejším Karate, respektíve najskôr s Okinawa - te, malo len málo spoločného, prevzali sa len niektoré techniky (zovretá päsť). Tode bolo bez filozofického alebo etického obsahu. V 14. storočí vznikli medzi Čínou a Okinawou intenzívne obchodné styky a touto cestou dorazili na ostrov aj prvé staré formy čínskeho Kata, ktoré mali priamy vplyv na Tode. Okinawa rozkvitala až do 16. storočia. Osudný bol rok 1609, kedy Okinawu získal japonský rod Satsuma ako „odškodné“ za prehratú vojnu. Rod Satsuma zaviedol na ostrove doslova genocídu. A práve v tejto dobe zaznamenali bojové umenia nebývalý rozmach. Rôzne skupiny Chuan - fa (čínske bojové umenie) a Tode sa stretávali, aby uzavreli štýly pre spoločnú frontu proti nepriatelovi (r. 1629). To malo za následok, že spojením Tode a Chuan -fa vznikol nový bojový štýl nazvaný jednoducho Te (Okinawa - te). Jednotlivé smery Te sa nazývali podľa miest ich vzniku a pôsobenia. Sú to Tomari -te, Shuri -te a Naha - te.

Klasické okinawské štýly:
SHURI - TE Sukunai Hayashi Shorin - ryu
Kobayashi Shorin - ryu
NAHA - TE Goju - ryu
Uechi - ryu
TOMARI - TE Matsubayashi Shorin - ryu

Niektoré známe aj menej známe štýly Karate:
Goju-ryu, Uechi-ryu, Shotokan, Wado-ryu, Shito-ryu, Ryuei-ryu, Kobayashi-ryu, Isshin-ryu, Tozan-ryu, Kojo-ryu, Chito-ryu atď.

„Žiaden štýl nie je lepší ako učiteľ, ktorý ho vyučuje“
Konfucius

Goju – ryu* je dnes označované ako jeden zo štyroch veľkých japonských systémov karate, ale má okinawský pôvod, pretože je založené na Kanryo Higashionnovej Naha-te (Shorei-ryu). Pôvodne sa Naha-te delilo na dva smery: Ason a Waichinzan. Línia Ason zanikla s jej posledným majstrom Tomigusuku. Línia Waichinzan prešla dedične cez majstra Higashionna a majstra Miyagiho, ktorí ju obaja obohatili o nové prvky, v dnešné Goju-ryu.

Chojun Miyagi
bol otec a zakladateľ karate Goju-ryu. Narodil sa 25. 4. 1888 a v 11 rokoch začal s výcvikom u majstra Ryuko Aragaki. V 14 rokoch spoznal senseia Higashionna (často písaný tiež Higaonna, v tejto dobe mal 49 rokov) a stal sa jeho žiakom. Pod jeho vedením cvičil 15 rokov, až do jeho smrti v r. 1916. V tomto roku odcestoval Miyagi do Číny, aby tam vyhľadal pôvodné Higaonnovo dojo. To však našiel opustené a zničené. Po návrate študoval Kata Rokkishu, z ktorého založil dnes známe Tensho. Krátko nato stanovil základné formy Kata Gekisai dai ichi a Gekisai dai ni. Jeho najlepší kúsok je však Kata Tensho. V týchto rokoch začal pripravovať Miyagi svoj vlastný systém. V roku 1930 predvádzal najstarší Miyagiho žiak, Shinzato Jinan, Kata pri príležitosti korunovácie cisára Hirohita v Japonsku. Shinzata sa jeden majster Budo spýtal, k akej škole bojových umení patrí. Nemohol mu odpovedať, pretože v tej dobe nebolo na Okinawe ešte obvyklé dávať školám meno. Keď sa vrátil na Okinawu, podal Miyagimu o tom správu a ten sa rozhodol pomenovať svoj štýl podľa vedúcej línie čínskeho Kempa. Tak vzniklo meno Goju-ryu. V roku 1933 bol Miyagiho štýl oficiálne zapísaný do listín Bototukai v Japonsku. V roku 1936 odchádza Miyagi do strednej Číny, kde v jednom chráme študuje zen-budhizmus a čínske bojové umenie Pa-kua. V roku 1940 dokončil Sensei Miyagi systém svojho učenia a uzavrel tým celkom vývoj Goju-ryu ako samostatného štýlu. V roku 1941 začala v Japonsku druhá svetová vojna, v krorej stratil Miyagi svojho tretieho syna a svojho najstaršieho žiaka, Shinzato Jinan. Od tej doby nevyučoval a stiahol sa do ústrania. Po vojne sa usadil na Okinawe v meste Ishikawa, kde v roku 1946 obnovil výuku karate.
Na Okinawe je Miyagi Sensei uctievaný ako jeden z najväčších majstrov Karate-do. Ľudia ho tam nazývajú „Bushi Magusuku“ (džentlmen-bojovník). Neustále sa o ňom hovorí, že spojil v sebe schopnosť dvoch extrémov: absolútnu pokoru a nadľudský výkon. Nikdy nestratil kontrolu nad sebou samým a nikdy svojho protivníka nezranil. Mal silu býka a dušu svätého. Miyagi zomrel v roku 1953.
Významnými nasledovníkmi učenia Senzeia Miyagiho na Okinawe boli a sú: Eiichi Miyazato (nar. 1922), Meitoku Yagi (nar. 1910), Seiko Higa (1898-1966), Seikichi Toguchi a ďalší.

* Keďže na Slovensku, ale aj vo svete sa v poslednom období rozmohlo cvičenie viacerých štýlov Karate, treba ozrejmiť, že v našom klube trénujeme systém založený majstrom Miyagim - Goju-ryu. Patrí medzi najvätšie školy v Japonsku a vo svete ho cvičí milióny nadšencov. Tento systém bol vyvinutý z klasických Okinawských systémov pre maximálnu účelnosť a účinnosť. V bojovej stránke preferuje krátke údery a rýchle nízke kopy.

Smery GOJU
1.    Shodokan - najstarší systém Goju ryu, založený Seiko Higom - žiakom legendárnych učiteľov Kanrya Higashiona a Chojuna Miyagiho. Bol jediným učiteľom Karate Okinawského Goju-ryu, ktorý dostal povolenie od Chojuna Miyagiho trénovať Goju- ryu.


Hlavné ciele našej Jednoty nie je len naučiť adeptov Karate správnu techniku a vyhrávanie súťaží ale aj, a to hlavne u mládeži ktorá je najpočetnejšie zastúpená:
• zvyšovanie si vzdelania
• úcta k rodičom, trénerom, spolu cvičiacim, k starším a chorým
• úcta k sebe samému
• rozširovať si svoju psychickú aj fyzickú kondíciu
• riadiť sa heslom: jeden za všetkých, všetci za jedného

Základné princípy GOJU–RYU od CHOJUNA MIYAGIHO:
• všetky príncípy Goju-ryu sú dané v kata
• Goju ryu Karatedo je v manifestácii harmónie s univerzom
• cesta Goju-ryu Karatedo je v hľadní cnosti

Základy etikety v Dojo
Dojo je sväté miesto kde sa tréningom pripravujeme telesne a mentálne. Adepti majú rešpektovať dojo a dodržiavať nasledovnú etiketu :
• Adepti majú sledovať svoj tréningový časový plán a nemali by meškať na tréningy !!!
• Pred vstupom do DOJO si odložte vonkajšie oblečenie. Taktiež je potrebné pred vstupom vyzuť sa a obuv odložiť na
určené miesto.
• Ak pred vami vstupuje starší cvičenec nechajte ho vstúpiť ako prvého !!!
• Pri vstupe do DOJO sa treba ukloniť a tým vzdať hold Karate a úctu k cvičeniu !!!
• Buďte vždy úctiví k svojmu majstrovi, svojím trénerom, ale aj starším a pokročilejším cvičencom.
• Skôr ako začne tréning choďte na toaletu !
• Snažte sa mať svoje KARATE GI ( kimono ) stále čisté a vyžehlené. V DOJO cvičte len v čistom KARATE GI.
• Buďte informovaní a sledujte si svoju telesnú kondíciu.
• Nejedzte tesne pred tréningom !
• Ak sledujete tréning v DOJO sadnite si na vyhradené miesta, aby ste nenarušovali priebeh tréningu. Počas sledovania
nerušte trénerov a cvičiacich rozprávaním a pobehovaním po Dojo. Radšej však počkajte na svojich blízkych pred Dojo.
• Ak príde žiak neskôr na tréning, pokloní sa tomu kto práve vedie tréning. Ďalej sa riadi jeho inštrukciami.
• Ak ti inštruktor dáva rady, počúvaj pozorne a vážne rady inštruktora. Nezabudni ukázať (úklonom), že si radu počul
a pochopil si ju.
• Pokloňte sa učiteľovi, starším žiakom a všetkým ostatným s vďakou a úctou !!!
• Každý odpovedá na úklon úklonom.
• Pri vstupe a odchode do DOJO sa zdraví úklonom.
• Pred a po oslovení trénera, nositeľa vyššieho STV (pásu) sa zdraví !
• Zdraví sa navzájom pri cvičení vo dvojiciach.

Cigarety, alkohol a drogy ničia vlastné zdravie, neužívajte ich, nepomôže to vášmu KARATE !!!

„Cesta Goju-ryu Karate-Do je úsilie o cestu cnosti“
Chojum Miyagi

Stupne technickej vyspelosti a ich význam:
Biely (shiro) pás (obi) predstavuje symbol neznalosti, a preto je určený vždy začínajúcim cvičencom, ktorých vedomie a duša sú (mali by byť) panensky nedotknuté. Biele obi je pre ostatných cvičencov upozornením, že jeho nositeľ aspekty a techniky bojových umení neovláda. Podobnú symboliku predstavuje aj biele obi so žltými a oranžovými koncami.
Biely pás so žltými koncami – 9.kyu
Biely pás s oranžovými koncami – 8.kyu
Žltý (kiiro) pás – 7.kyu – zosobňuje farbu svetla, plodnosti a budúcnosti. Vykresľuje cvičenca ako kráča po nastúpenej ceste v ústrety perspektívam a vytýčeným cieľom.
Žltý pás s oranžovými koncami – 6.kyu – ako vyššie
Oranžový (daidaiiro) pás – 5.kyu – je symbolom tepla žiariaceho slnka. Takto zafarbené obi predstavuje jeho nositeľa ako človeka ktorého čas dozrieva a ktorého vedomosti i schopnosti smerujú k vrcholom horizontu poznania. Tá cesta však bude ešte veľmi dlhá.
Zelený (midori) pás – 4.kyu – stelesňuje farbu prírody a života. Patrí iba tomu, koho vedomia a duch natoľko vyzreli, že sú schopné tvoriť nové myšlienky a hľadať nové riešenia.
Modrý (aori) pás – 3.kyu – je symbolom dialav, neba a hlbokého oceánu. Túžby cvičenca sa dotýkajú horizontu a jeho duša morských hlbín. Ponoriť sa hlboko do nich mu však ešte nie je súdené.
Hnedý (chairo) pás – 2. a 1. kyu – je totožný s farbou zeme, čo je znakom trvanlivosti a spoľahlivosti. Technika človeka s hnedým opaskom je už na vysokej úrovni, pričom jeho vedomie a duša sa stali pevnými a neoblomnými.
Čierny (kuro) pás – 1.DAN a vyššie – jeho farba nepredstavuje cestu víťazstva, ale noci, ktorá symbolizuje blížiaci sa koniec nastúpenej cesty. Cvičenec dosiahol istý vrchol, avšak skutočné objavenie cesty BUDO sa pre ozajstného BUDO-KU vlastne ešte iba teraz začína.
Farby opaskov a odstupňovanie technických stupňov je pomerne mladá história. V dávnejších dobách bol len majster a žiak. Opasok slúžil len ako praktická časť odevu - aby nepadali nohavice.
Obi (opasok) sa nikdy neperie. Pot v obi predstavuje hodiny a hodiny nadobúdaných skúseností a múdrostí na ceste (Do) k poznaniu majstrovstva. Ak sa opasok vyperie, vyperú sa aj skúsenosti. Iba niektorí najlepší a najvernejší majstrovi žiaci dedia jeho obi aj s potom poznávania pravej cesty.
Skúšky na vyšší stupeň technickej vyspelosti („páskovanie“) bývajú spravidla dva krát ročne. Vyššie technické stupne sú však preskúšavaní v dlhších časových intervaloch.
Adeptov na skúšky určujú tréneri, pričom dôležitým kritériom býva dochádzka a technická úroveň (postoje, pohyb, techniky, Kata) ako aj celková kondícia. U starších cvičencov sa vyžadujú aj znalosti histórie Karate a ich morálna úroveň. Ak má žiak absenciu viac ako 20%, bude na vyšší STV preskúšaný až v najbližšom skúšobnom termíne.

Za účasť na skúške sa platí skúšobný poplatok, ktorý sa nevracia pri nezložení skúšky.
Niektoré pojmy a mená, ktoré by mal adept bojových umení poznať.
Dojo – názov priestoru, v ktorom sa cvičia Budo umenia. Dá sa preložiť „miesto osvietenia“.
Obi – japonsky opasok
Karate – „prázdna ruka“
tatami – rohož, u nás podklad pre športový zápas
kihon – základná technika
Kata – súborné cvičenie
kumite – cvičenie so súperom
seiza – sed na pätách
mae – vpred, dopredu
ushiro – vzad
kime – prudká koncentrácia (napätie) svalov v okamihu dopadu úderu
kiai – výkrik sprevádzajúci úder alebo inú techniku
yoko - nabok
Karate-Gi – správne pomenovanie pre kimono
Bunkai – praktické použitie jednotlivých techník z Kata
Rátanie v Japonštine
Ichi, Ni, San, Shi, Go, Roku, Shichi, Hachi, Ku, Ju
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Niju, Sanju, Yonju, Goju, Rokuju, Nanaju, Hachiju, Kuju, Hyaku
20 30 40 50 60 70 80 90 100
Rei – úklon, pozdrav, patrí medzi základné prvky etikety.
Ta-mo, pôvodným menom Sardili a ktorý bol známy aj ako Bódhidarma, bol kniežaťom malého kmeňa v Indii. V roku 523 opustil svoju vlasť a usadil sa v provincii Honan (sever Číny) v kláštore Shaolin. Tu spojil meditačné praktiky s rôznymi gymnastickými pohybmi, ktoré boli odvodené od zvierat. Vychádza sa z toho, že tieto formy hrali dôležitú úlohu pri vývoji bojových umení.
Hara – japonsky brucho. „Dokonale sa podarí len to, čo je vykonané s Hara“. – Japonské príslovie
Tan-tien, japonsky Tanden, zhruba dva prsty pod pupkom, centrum brucha (Hara), duchovné a telesné centrum človeka a centrum Chi (Ki).
Chi – zodpovedá gréckemu „pneuma“ a sanskrtskému slovu „prána“, vitálna energia, prvotný impulz života, kozmická sila, ktorá preniká všetkými vecami a oživuje.
Kikotsu – označenie pre morálny a čestný kódex okinawských bojových umení, podobne ako v Japonsku Bushido.
Sensei – učiteľ techniky Karate-Do, nositeľ čierneho pásu
Renshi – označenie pre nositelov od piateho Danu
Kyoshi – označenie pre nositeľov od siedmeho Danu
Hanshi – označenie pre nositeľov Danu najvyššieho stupňa v bojových umeniach.
Sempai – označenie pre pokročilých žiakov, v protiklade k pokročilým mladším žiakom, ktorí sa nazývajú Kohai
Dojokun – predpisy pre chovanie sa človeka cvičiaceho Karate, ktoré sa vzťahujú taktiež na chovanie mimo dojo. Dnes známe základné pravidlá Dojokun založil okinawský majster Karate Sokugawa, ktorý sa pritom orientoval na čínske formy Dojokun, ktoré siahajú až k Ta-moovi. Tradičný Dojokun sa zakladá na piatich základných pravidlách:
1.    Snaž sa o dokonalosť svojho charakteru
2.    Buď lojálny, verný a spoľahlivý
3.    Dbaj o zdravé úsilie
4.    Buď ohľaduplný k iným
5.    Zriekni sa násilia
Tento kódex, nazývaný tiež Kikotsu, stál proti Japonskému kódexu Bushido za veľkého povstania Okinawcov
proti klanu Satsuma.

Bubishi – starý čínsky dokument neznámeho pôvodu, v ktorom stojí 8 pravidiel pre cvičenie bojového umenia. Chojun Miyagi založil svoj štýl pod silným vplyvom čínskeho Kempa a pomenoval ho Goju-ryu, označením, pre ktoré našiel inšpiráciu v treťom predpise Bubishi („Cesta nádychu a výdychu je tvrdosť a mäkkosť“)

Terminológia jednotlivých techník, vysvetlivky...

Uvádzame jednoduché vysvetlenie základných techník v Karate. Presné vykonanie, modifikácie jednotlivých techník ako aj množstvo ďalších techník (podrážanie, vychýlenie, uchopenie, páčenie, lámanie, využitie súperovej sily) je obsahom samotného tréningu. K náročnejším technikám sa však žiak dopracuje až po niekoľkoročnom poctivom cvičení.

Jodan – horné pásmo tela (hlava)
Chudan – stredné pásmo tela (trup)
Gedan – dolné pásmo tela (od pása dolu)

Dachi-waza – technika postojov:
Heisoku dachi - spojný stoj
Musubi dachi - postoj s pätami pri sebe, s prstami od seba pod 450
Heiko dachi - paralelný postoj na šírku pliec
Soto hachiji dachi - postoj na šírku pliec s prstami von
Uchi hachiji dachi - širší postoj s prstami dovnútra
Shiko dachi - postoj jazdca na koni
Sanchin dachi - postoj „presýpacích hodín“
Zenkucu dachi - dlhší postoj na šírku ramien, predné koleno ohnuté
Han-zenkucu dachi - postoj na šírku ramien, dľžka medzi Sanchin dachi a Zenkucu dachi
Neko-ashi dachi - postoj mačky, váha celého tela je na zadnej nohe
Teiji dachi - „T“ postoj
Renoji dachi - ako T, zadná noho vytočená o 450
Zuri ashi dachi - ako Heiko dachi, jedna noha je posunutá o dľžku chodidla v pred
Shizen-tai - základný, prirodzený postoj
-mawate - otočka
-ashi barai - podrazenie súpera
Ayumi ashi - zadná noha sa presunie pred prednú
Suri ashi - pohyb vpred alebo vzad prísunom. Pohyb začína tá noha, ktorým smerom sa pohybuje
Tsugi ashi - zadná noha sa prisunie k prednej a predná sa posunie do pôvodného postoja
Tai sabaki - pohyb do strany
Irimi ashi - predná noha vykročí vpred a zadná sa posunie za ňou, následne plynulo zakročí do strany (vyhnutie sa úderu)

Cuki waza – technika úderov
oi cuki - úder rukou, ktorá noha je vpredu
gyaku cuki - úder, pri ktprom je vpredu opačná noha
morote cuki - úder oboma rukami naraz
tate cuki - úder s polovičnou rotáciou o 900
ura cuki - úder bez rotácie
mawashi cuki - oblúkový úder
kizami cuki - úder s prednou rukou
age cuki - úder zdola nahor

Uchi waza – technika sekov
uraken uchi - sek s urakenom (prvá dva hánky na ruke)
shuto uchi - sek so shuto (malíčková hrana ruky)
tecui uchi - sek s tecui (otvorená ruka, spodok dlane)
haito uchi - sek s haito (hrana ruky na strane palca)
empi uchi - sek lakťom

Uke waza – technika krytov
jodan uke - kryt nahor
uchi uke - kryt zvonku dovnútra
soto uke - (yoko uke) kryt zvnútra von
gedan barai - dolný kryt
harai otoshi uke - kryt zmietnutím dolu a nabok
kake uke - zachytávací kryt
sukui uke - podoberací kryt
shuto uke - kryt so shuto (sek proti technike)
nagashi uke - zmietnutie
ura uke - uzavierací kryt
mawashi uke - oblúkový kryt s oboma rukami
joge uke - kombinácia uchi uke a gedan barai
yama uke - protiúchopový kryt, kryt proti morote cuki
kakuto uke - kryt s kakuto, ohnuté zápästie nad chrbtom dlane
sokuto uke - kryt spodnou časťou dlane

Geri waza - technika kopov
mae geri - kop vpred
kin geri - kop na genitálie
yoko geri - kop nabok
mawashi geri - oblúkový kop
ushiro geri - kop vzad
ura mawashi geri - opačný oblúkový kop
fumikomi - dupnutie
gedan sokuto - druh fumikomi s hranou chodidla
kakato geri - kop pätou
hiza geri - kop kolenom
________________________________________
Kata
Jednoducho preložené súborné cvičenie. No pochopiť celkový význam cvičenia Kata sa nedá verbálnym vyjadrením. Kata treba cvičiť, precítiť a znova cvičiť a cvičiť. K celkovému pochopeniu techník, postojov, dýchaniu, k použitiu Chi a ďalším „tajným“ aspektom v Kata obsiahnutých vám dopomôže len dobrý učiteľ. Ak chcete cvičiť Karate s veľkým „K“, cvičte v Dojo, v ktorom vyučujú majstri, ktorí pochopili Kata a aspekty v Kata obsiahnuté.

„Považujem si za povinnosť dať na známosť, že tajné princípy Goju-ryu sú uložené v Kata“.
Chojun Miyagi

"V bojovom umení nedochádza k žiadnemu rozvoju, ak cvičenec zameškáva zdokonalovanie svojich Kata."
Yasutsune Itosu (Anko Itosu)

Kata systému Goju-ryu:
Geki Sai Dai Ichi
Geki Sai Dai Ni - Kata zostrojené majstrom Miyagim v roku 1940 ako žiacke Kata svojho štýlu. Kata Gekisai 1 predstavuje boj na väčšiu vzdialenosť a Gekisai 2 na krátku vzdialenosť.
Sanchin – poznať dobre bojové umenie znamená správne dýchať, koordinovať a kontrolovať uvolnenie a napnutie svalov a naučiť sa riadiť Chi. K tomu a mnohému inému napomáha Kata Sanchin, ktorú z Číny doniesol majster Higashiona.
Tensho – Kata vytvorená majstrom Miyagim. Koncentrujeme sa v nej na posúvanie ohniskového bodu napätia pri prevádzaní mäkkých oblúkových techník rúk. Je kombináciou tvrdej dynamickej tenzie s hlbokým dýchaním a mäkkých plynulých pohybov, koncentrujúc silu v Tanden.
Saifa – v preklade znamená drviaci, lámajúci. Typickými prvkami sú úhyby do boku a vyslobodzovacie techniky z úchopov.
Seyunchin – veľmi stará čínska Kata. Pracuje s nízkymi postojmi (Shiko dachi). Silne sa v tejto Kata prejavuje štýl draka, vyžadujúci vnútornú silu a prácu s Chi. Znak Chi v názve, ako aj v názve ďalších Kata je Okinawským označením pre čínske Dianxue, t.j. stimuláciu vitálnych bodov súpera. Nachádza sa tu veľa strhávacích a hádzacích techník.
Shisochin – názov možno preložiť ako boj štyroch mníchov. Používa techniky na boj zblízka, útoky s nukite, lakťom a blokovanie s Haito. Prevládajú tu techniky otvorených rúk a klasické čínske techniky nazývané „rozhnevaný tiger prechádza lesom“.
Sesan – Jedna z najstarších kát v Karate. Obsahuje rýchle obranné techniky a pritiútoky. Zdôrazňuje sa boj zblízka používajúc krátke údery a kopy do kolien.
Sepai – Obsahuje päť spôsobov boja s otvorenými rukami. Bazíruje na technikách žeriava, čo možno vidieť na šikmých postojoch, na technikách plieskania a na zhadzujúcich pohyboch.
Sanseru – Často býva označovaná ako Kata draka. Rozvíja silu a rýchlosť, kop vo výskoku Nidan Tobi Geri je charakteristickou črtou Goju štýlu. Rozvýja kopy do kolien a obojručné techniky.
Kururunfa – v preklade „zastav vlnenie“. Obsahuje páky na kĺby, znehybňovacie techniky a držiace chvaty. Okrem toho obsahuje širokú paletu techník s otvorenými rukami a špeciálnu koordináciu práce bokov a rúk.
Suparunpei – názov vychádza z čísla 108, v originálnom prevedení má 108 pohybov. Je najdlhšou Kata v Goju-ryu.